Filmári už oddávna používajú jeden nenápadný, ale mocný trik. Ak chcú donútiť diváka, aby sa pozeral na konkrétnu vec, tak na to zaostria objektív, no zároveň nechajú ostatné časti záberu neostré.
Je to veľmi efektná technika, no ak ju chcete používať, musíte o tom dačo vedieť. Tento jav sa volá hĺbka ostrosti. Na internete nájdete túto vec pod skratkou DoF (depth of field). Na fotografii vyššie si všimnite, že v popredí sú steblá trávy, ktoré sú neostré, potom časť labky, jazyk a očká psíka sú zaostrené, uši už menej, telo a chvost sú už zreteľne rozmazané a pozadie je úplne neostré. Hĺbka ostrosti je na tejto fotografii len zopár centimetrov.
Hĺbka v tomto prípade hovorí o tom, odkiaľ – pokiaľ je obraz ostrý. Môže to byť zopár milimetrov, centimetrov, ale ak to je potrebné, tak viete spraviť obrázok, kde bude ostré prakticky všetko. V popredí máte detaily, ktoré chcete ukázať, no zároveň je dôležité aj pozadie, v tomto prípade je hĺbka ostrosti od, povedzme, vzdialenosti jeden meter až po obzor, teda vo fotografickej terminológii – do nekonečna. Na fotografii nižšie sú ostré dlaždice na peróne, predok lokomotívy, ale aj elektrické stožiare na horizonte.
Ľudia veľmi často vezmú aparát, či kameru do ruky, cvaknú fotku a netušia, ako to celé dopadne. Ešte ako-tak zaostria na samotný subjekt fotografie, ale hĺbka ostrosti ostáva úplne na ľubovôli inžinierov, ktorí naprogramovali fotoaparát. Pritom to nie je príliš zložité. Stačí si pamätať v podstate len 2 veci:
Široké či dlhé sklo
Ďalekohľad je dlhé sklo. Teleobjektív je dlhé sklo. Ak urobíte čo najväčší zoom a snažíte sa priblížiť subjekt, všimnite si, že aparát vysunie svoj objektív (predĺži ho) čo najviac dopredu. Tomu hovoríme dlhé sklo.
S takýmto objektívom dosiahneme spravidla nízku hĺbku ostrosti. Nášho psíka som fotil so skutočne dlhým sklom (200 mm objektív). Všimnite si rozostrenie vpredu aj vzadu.
Ak použijete širokouhlý objektív (tzv. krátke sklo), tak hĺbka ostrosti bude typicky veľká. Toto sa využíva tam, kde chcete zdôrazniť detaily v popredí, no potrebujete ostro vykresliť aj vzdialené partie fotografie, pozrite si to na nasledujúcom obrázku:
Všimnite si, že na mobilných telefónoch sú namontované širokouhlé objektívy, ľudia s nimi vedia iba ťažko urobiť fotografie, ktoré by mali malú hĺbku ostrosti, ako to je potrebné napr. pri portrétoch. Skúste urobiť teraz hneď nejakú fotku s mobilom a všimnite si hĺbku ostrosti.
Druhá vec, ktorá ovplyvňuje hĺbku ostrosti je clona.
Clona
Bez toho, aby sme sa ponorili do tajov optiky a fyziky si povedzme základné pravidlo: malá ďúrka na objektíve (veľká clona) = väčšia hĺbka ostrosti, veľká ďúrka na objektíve (malá clona) = malá hĺbka ostrosti. Vľavo na dolnom obrázku je malá clona, vpravo veľká clona.
Aby som mohol dosiahnuť, že podvaly a koľajnice v popredí sú ostré, no zároveň aj budova v pozadí bude ostro vykreslená, musel som pricloniť objektív na f/11:
Na nasledujúcej fotografii som použil nielen dlhé sklo (vy už viete, že to má menšiu hĺbku ostrosti), ale aj stiahol clonu na f/4, aby som ešte viac potlačil pozadie:
Aplikácia vo firemnom videu
Ak budete nakrúcať firemné video, hĺbka ostrosti je niečo, čím zdôrazníte nejaký detail, zavediete naň zámerne pozornosť diváka. Môžete ukázať produkt, ktorý chcete odlíšiť od pozadia, môžete zvýrazniť rečníka, možností využitia máte veľmi veľa.
Jeden z hlavných dôvodov, prečo sa v posledných rokoch nakrúca video na digitálne zrkadlovky (DSLR) spočíva práve v tom, že na bežnú kameru neviete nasnímať zábery s malou hĺbkou ostrosti, lebo má spravidla malinký senzor, ku ktorému pridajú výrobcovia širokouhlý objektív a tam už nič nespravíte. Nakrúcať s takou kamerou dovolenku na pláži je fajn, ale solídne firemné video s tým väčšinou nespravíte. V porovnaní s tým majú aj relatívne lacné zrkadlovky priam kolosálny snímač, ktorý dáva tvorcom veľkú voľnosť pri výbere hĺbky ostrosti.