V posledných rokoch sa nesmierne rozmohlo nakrúcanie videa s pomocou zrkadloviek – kamier, ktoré sú pôvodne vlastne fotoaparáty. Prečo?
Lebo nakrúcanie videa zrkadlovkami umožňuje nebývalú kvalitu obrazu vďaka veľkému a citlivému snímaču (senzoru). Však porovnajte veľkosť snímača bežného kamkordéra, ktorý nájdete vo výbave rodín a firiem s veľkosťou senzora digitálnych zrkadloviek. Áno, ten najmenší pidiobdĺžnik je obvyklá veľkosť snímača videokamery. V našich videách používame APS-C (Canon):
O výhodách veľkého snímača by sa dalo dlho diskutovať, ale spomeňme aspoň tieto: lepšie vlastnosti v tmavom prostredí, rozlíšenie a nepriamo aj hĺbka ostrosti (pozrite si tie pojmy na Google, alebo počkajte na neskoršie články). No dnes budeme hovoriť o nastaveniach, lebo vziať kameru do ruky a rovno nakrúcať, to sa zdá jednoduché, no pri zrkadlovkách však potrebujeme predsa len zopár vecí vedieť.
Systém PAL
V prvom rade treba nastaviť systém PAL (v USA sa používa NTSC, čo znamená iný počet riadkov obrazu, atď.)
FPS – frekvencia snímaných obrázkov
Potom nastavte správnu frekvenciu snímaných obrázkov (FPS = frames per second = počet políčok filmu za sekundu). Pojem vznikol ešte v časoch celuloidového filmu, kamera postavila políčko filmu za objektív, osvetlila ho, posunula tam ďalšie, osvetlila, atď. a typicky sa to v Hollywoode dialo približne 29 krát za sekundu. V systéme PAL v Európe sa ustálila frekvencia na 25 za sekundu (pre zaujímavosť – je to polovičná frekvencia oproti 50Hz, ktorú máme v elektrickej sieti).
Nastavte teda štandardne 25 FPS, iba pokročilejší užívatelia budú používať niečo iné (napr. 50 FPS sa používa na nakrúcanie spomalených záberov).
Film je vlastne ilúzia, televízor nám v rýchlom slede premieta jednotlivé nasnímané obrázky a keď to robí dostatočne rýchlo, zábery sa zlejú do súvislého pohybu. Pod 16 obrázkov za sekundu už sme schopní vidieť, že sa jedná o jednotlivé obrázky v rýchlom slede.
Rýchlosť uzávierky
Keď už máme políčko filmu za objektívom, treba ho osvetliť. Na to slúži uzávierka. Niektorí ľudia si to pletú s frekvenciou obrázkov za sekundu, ale nie je to to isté. Obrázky za sekundu hovoria o tom, ako rýchlo príde za objektív nové políčko, ale v prvej chvíli je ešte v tme. Keď tam políčko je, potom musíme svetlo pustiť na citlivú vrstvu filmu/senzora a dĺžku osvitu vieme regulovať.
Zapamätajte si jednoduché pravidlo: Ak je frekvencia obrázkov 25, potom najprirodzenejšia doba osvitu bude 1/50 sekundy. Pri 29 FPS je najbežnejšia doba osvitu 1/60s, pri 50 FPS je to 1/100s, atď. Pochopili ste, však?
Pre bežného filmára teda najbežnejšie nastavenie bude 1/50 sekundy.
Ako sa prejavuje rýchlosť uzávierky na samotnom videu? Najviac uvidíte rozdiel vtedy, ak sa v zábere objaví rýchlejší pohyb. Tu máme ukážku ako ovplyvňuje rýchlosť uzávierky video, všimnite si, že najprirodzenejšie to je pri 1/50 sekundy, kratšie expozičné časy už spôsobujú neprirodzený “ostrý” pohyb.
Nastavenie clony
Kým rýchlosť uzávierky ovplyvňuje ako dlho vystavíme senzor svetlu, clona určuje množstvo prichádzajúceho svetla. Inak povedané, akú veľkú ďúrku necháme svetlu, aby sa prešmyklo dnu. Je to ako s vodou – hrubá hadica – veľa vody, tanká hadica – málo vody. V aparáte to vyzerá približne takto:
O tom, ako ovplyvňuje veľkosť clony záber, si preberieme v ďalšom článku, ale v tejto chvíli potrebujete vedieť, že v tme treba clonu otvoriť, v silnom svetle zavrieť. Najostrejší obraz dosahujeme typicky pri clone f/8.
Citlivosť (ISO)
Kedysi sme kupovali rôzne citlivé filmy (používali sa skratky DIN, ASA, ISO) a vyberali sme ich podľa toho, či sme chceli fotiť vonku na slnku, v šere, či v slabo osvetlenom interiéri. Pamätníci dosvedčia, že vysoko citlivý film bol zrnitý a podobný problém máme aj v čase digitálnych zrkadloviek. Ak nastavíme vysoké ISO (citlivosť), na záberoch bude viditeľný šum.
Z tohto dôvodu je najlepšie nakrúcať pri ISO 100, ale treba vedieť, že ešte ISO 400 nebýva problém. Ak nakrúcate v tme, otvoríte clonu, s uzávierkou na 1/50s veľa neurobíte – necháte ju tak a ak to bude nutné, tak zvýšite ISO a šumu sa nedá potom vyhnúť, je to jednoducho kompromis. V interiéri to vyriešite silnými svetlami, ale vonku v slabom svetle už veľa nevymyslíte (uvažujte potom o 50mm objektíve s minimálnou clonou napr. f/1.2).
Štýl obrazu (Picture style)
Bežne treba nastaviť pri nakrúcaní videa štýl Neutral. Ak chcete, tak na internete nájdete veľa informácií o tom, čo ktorý štýl spôsobuje a môžete experimentovať, ale ak to nechcete komplikovať, nastavte radšej Neutral.
Začínajúci filmári spravidla netušia o veľkej pasci v nastavení detailov štýlu obrazu. Digitálne zrkadlovky (DSLR) boli pôvodne konštruované na snímanie statických fotografií a tam ostrosť obrazu a kontrast nepredstavuje problém, dokonca je väčšinou žiaduci.
Vo videu však vysoká ostrosť a kontrast môže spôsobovať masívny problém. Pozrite si tento správne nasnímaný obrázok:
Pri nakrúcaní videa s nesprávne nastavenou ostrosťou a kontrastom to môže dopadnúť takto (tá istá stena nasnímaná s inými nastaveniami):
Hovoríme tu o javoch ako je aliasing a moire. Nájdete o tom na internete dosť dát, v tejto chvíli si stačí zapamätať, že ostrosť treba nastaviť na úplné minimum a kontrast znížiť o 2 stupne (pozri video ďalej v článku).
Pre dnešok sme si toho povedali až-až, zhrnutie témy a krátka ukážka nastavení je v tomto videu: